CantDt32,16 Rozdráždili sú jej u boziech jiných a v odkodlúčeních k hněvu zbudili sú jej. CantDt32,17 Obětovali sú běsóm, a ne bohu, bohóm, jižto neznajiechu. Noví a črství přišli sú, jichžto sú nenásledovali otci jich. CantDt32,18 Boha, jenž tě urodil, opustil si i zapomněl si hospodina, stvořitele svého. CantDt32,19 Viděl jest hospodin a k rozhněváňú vzbúřen jest, nebo rozdráždili sú jej synové jeho i dcery. CantDt32,20 A řekl: „Skryju obličej mój ot nich a opatřu posledky jich, nebo pokolenie potvořené jest a nevěrní synové. CantDt32,21 Oni sú mě rozdráždili v tom, jenž nebieše bóh, a rozdráždili v jěšutnostech svých. A já vzovu jě v tom, jenž nenie ľud, a v národě bláznovém rozdrážďu jě. CantDt32,22 Oheň rozžehl sě jest v rozľúceňú mém a vzplápolé až do pekla poslednieho. I sežře zeḿu s obrodú jejú a základy hór sežže. CantDt32,23 Sberu na ně zlosti a střěly mé splňu v nich. CantDt32,24 Stráveni hladem a sžerú jě ptáci hryzením přětrpkým. Zuby zvieřěcie vešľu v ně s roľúcením trhajúcím na zeḿu i také hadóv. CantDt32,25 Zevna stráví jě meč a vňutř strach, jinocha pojednú i dievku, ssúcieho s člověkem starým. CantDt32,26 I řekl: Kdež juž sú? Zmlknúti kážu z ľudí paměti jich. CantDt32,27 A pro hněv nepřátel vzdržiech, aby snad vzpýšěli by vrahové jich i řekli by: Ruka našě vysoká, a hospodin neučinil toho všeho.“ CantDt32,28 Ščedie bez rady jest a bez věhlastva. CantDt32,29 Ach, by učuli a urozuměli a najposlednie prozřěli by. CantDt32,30 Kako jeden stíháše tisúc a dva púzala desět tisúc? Čili ne proto, nebo bóh svój prodal jě a hospodin zaklenul jě? CantDt32,31 Nebo nenie bóh náš jako bóh jich a nepřietelé