CantDt32,23 Sberu na ně zlosti a střěly mé splňu v nich. CantDt32,24 Stráveni hladem a sžerú jě ptáci hryzením přětrpkým. Zuby zvieřěcie vešľu v ně s roľúcením trhajúcím na zeḿu i také hadóv. CantDt32,25 Zevna stráví jě meč a vňutř strach, jinocha pojednú i dievku, ssúcieho s člověkem starým. CantDt32,26 I řekl: Kdež juž sú? Zmlknúti kážu z ľudí paměti jich. CantDt32,27 A pro hněv nepřátel vzdržiech, aby snad vzpýšěli by vrahové jich i řekli by: Ruka našě vysoká, a hospodin neučinil toho všeho.“ CantDt32,28 Ščedie bez rady jest a bez věhlastva. CantDt32,29 Ach, by učuli a urozuměli a najposlednie prozřěli by. CantDt32,30 Kako jeden stíháše tisúc a dva púzala desět tisúc? Čili ne proto, nebo bóh svój prodal jě a hospodin zaklenul jě? CantDt32,31 Nebo nenie bóh náš jako bóh jich a nepřietelé naši súdcě sú. CantDt32,32 Z vinicě sodomské víno jich, z podměstkóv města Gomore, hrozen jich hrozen žluči a kyta přěhořká. CantDt32,33 Žluč sannóv víno jich a jed hada aspida neuzdravitedlný. CantDt32,34 „Čili ta ustavena sú u mne a znamenána u pokladiech mých? CantDt32,35 Má jest msta a já otplacu jim v času, aby hlesla noha jich. Blíž jest den zátraty a ku byťú spiešé časové.“ CantDt32,36 Súditi bude hospodin ľud svój a nad sluhami svými smiluje sě. Uzří, že omdlena jest ruka a zavření a zhynuli sú a jiní stráveni sú. CantDt32,37 A dějú: „Kde sú bozi jich, v nichžto jmějiechu úfanie, CantDt32,38 z nichžto obětí jědiechu tučnosti a piechu víno obětné?“ „Vstaňte a spomozte vám a u potřěbě vy obraňte. CantDt32,39 Vizte, že sem já sám a nebuď jiný bóh kromě mne.