aspidový neuléčený. CantDt32,34 „Avšako ta schována sú u mne a znamenána u pokladu mém. CantDt32,35 Má jest pomsta a jáz zaplaci jim v čas, aby sě poklesla noha jich. Bliz jest den zatracenie a k tomu, což má býti, chvátají časové.“ CantDt32,36 Bude súditi hospodin lid svój a na sluhách svých sě slituje. Uzří, že zemdlena jest ruka a zatvoření také zstali jsú a ostatci zhynuli sú. CantDt32,37 I dějí: „Kde jsú božcové jich, v nichže jmějiechu naději, CantDt32,38 z jich obětí jediechu sádla a pijiechu víno ofěrné?“ „Ať vstanú a pomohú vám a u potřebě vašiej zaslonie vy. CantDt32,39 Hlédajte, žeť sem jáz sám a žeť nenie jiného [boha]text doplněný editorem[1630]boha] deus lat. kromě mne. Já zabiji a jáz oživím, jáz udeři a jáz uzdravím a nenie, kto by z ruky méj vyprostil. CantDt32,40 Zdvihnu k nebi ruce moji a řku: Živ sem jáz na věčnost. CantDt32,41 Ač naostři jako blesk meč mój a popadne súd ruka má, vráci pomstu nepřátelóm mým