chvalitebný adj.
k chváliti
1. chvalitebný, chvályhodný; komu (Bohu) bohulibý
2. slavný, chvalné pověsti
3. (o projevu) pochvalný
Sr. chvalebný, chváľený, chvalný, chvalitedlný, jmenovaný, jmenovatý, jmenovitý, oslavný, slavný, slovutný
Autor: Barbora Chybová
Zdroj: Elektronický slovník staré češtiny. Praha, oddělení vývoje jazyka Ústavu pro jazyk český AV ČR, v. v. i., 2006–, přístupné online: http://vokabular.ujc.cas.cz (verze dat 1.1.24, citován stav ze dne 2. 5. 2024).
chvalitebný, adj., löblich; — z toho adv. -ně chvalitebně: dobře se a chwalitebnie mezi námi zachoval KolAO. 21a (1508).
Zdroj: Gebauer, J., Slovník staročeský, I–II. Praha: Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění a Česká grafická společnost Unie, 1903 a 1916; Praha: Academia, 1970².