aby bojoval proti tobě. To když uslyšal, poslal posly k Ezechiášovi a řka: Is37,10 To diete Ezechiášovi králi a řkúc: Nepřělščij tebe buoh tvój, v něhožto ty úfáš a řka: Nebude dáno Jeruzalém v ruce krále assyrského. Is37,11 Aj toť si ty slyšal všě, což sú učinili králi assyrščí všem zemiem, jěžto sú rozmetali, a ty budeš moci vysvobozen býti? Is37,12 Zdali sú vyprostili ty jisté bohové lidščí, jěžto sú přěbojovali otcové moji, Gozan a Aran a Reseph a syny Eden, jížto sú byli v Thalazar? Is37,13 Kde jest král Emath a král Arphat a král města Sepharvaim a Ana? Is37,14 I vzal jest král Ezechiáš listy od posluov i čtl jě. I šel do domu božieho a rozpal jě Ezechiáš přěd hospodinem Is37,15 a modlil sě k hospodinu a řka: Is37,16 Hospodine všech zástupuov, bože izrahelský, jenžto sedíš na cherubín, ty si buoh sám všěch království zemských, ty si učinil nebe a zemi. Is37,17 Nachyl, hospodine, ucho své a slyš, odevři, hospodine, oči tvoji a viz všecka slova Sennacheribova, jěžto jest poslal potupně mluviti proti bohu živému. Is37,18 Neb zajisté, hospodine, pusty sú učinili králi assyrščí země a vlasti jich Is37,19 i žhli sú bohy jich, neb sú nebyli bohové, ale diela rukú lidskú, dřěvo a kámen, a rozbili sú jě. Is37,20 A protož, hospodine bože náš, spas ny z ruky jeho a poznajte všecka královstva zemská, ež ty hospodin sám. Is37,21 Zatiem poslal jest Izaiáš, syn Amos, k Ezechiášovi a řka: To praví hospodin buoh izrahelský: Za něžto s prosil mne o Sennacheribovi, králi assyrském, Is37,22 toť jest to slovo, ješto jest mluvil hospodin naň: Pohrdala jest tobú a potruskovala jest na tě panna dcera sionská, po tobě hlavú hýbati bude dcera jeruzalémská. Is37,23 Koho si haněl, zpravoval a koho si potupně zpravoval a na koho si povýšil hlas a povzdvihl výsost svú očí? Na svatého