nevymlúvajúcí adj.; k vymlúvati
nevypověditelný; nevýslovný: pro horúcí a newymluwagyczy milost…každý svatý druhého svatého slávě raduje sě JeronO 78a (nevymluvující ~M, ~U, nevýmluvnú ~P) ineffabilem. – Srov. nevýmluvný 1
Zdroj: Staročeský slovník, [seš.] 1–26. Praha: Academia, 1968–2008.
nevymlúvajúcí, nevymluvujúcí adj. nevypověditelný, nevýslovný
Zdroj: Bělič, J. – Kamiš, A. – Kučera, K., Malý staročeský slovník. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1979.