pomyti, -ju, -je pf.; k mýti
čeho (čím) omýt, umýt (po povrchu) co: pomyge rukú a nóh sluhy božieho Františka Frant 83a loturam; pakli tiem vínem kto úst pomige, pomáhá od bolesti zubóv LékVodň 267a ○ p-tie pomytie n.: pomytie lavamentum KlarGlosM 2769. – Sr. omyti 1