pohnutý adj.; k pohnúti
1. [o hmotném] pohnutý, zvl. posunutý: Gaius pohnutný nebo pohnuti nebo obranitedlný VýklHebrL 201b commotus; navracuje [lék] matku pohnutu na své miesto LékFrantA 138a ║ neb sú byli nevděčni i pohnuti KancJist 218 odpadlí (sr. pohnúti 5)
2. [o člověku] pohnutý (citově): Abani (Abarii rkp)…otec pohnuti anebo otec vděčný mi VýklHebrL 173a commotus, pod. t. 188b