okvieliti, -ľu, -lí pf.; k kvieliti
koho/co oplakat, pláčem oželet: dievky jich nejsú okwieleny ŽaltWittb 77,63 (var. v. nařiekati 2) non sunt lamentatae; zvykla jsú těla králuov v Čechách, prvé než by pochována byla…, od za ním [tělem královým] jdúcích pánův a přátel okwilena [býti] SilvKron 46b conclamari; nejsúť okwieleny [vdovy] BiblPraž Ps 77,64 (nebiechu oplakány ~Lit, neplakány sú ŽaltKap, vdov jich nekvieléchu ~Klem, vdov jich neplakali sú BiblPad) non plorabantur