nedarmo adv.; k darmo
1. [o braní zisku] nikoli zdarma, nikoli bez odplaty za něco: dar (ducha svatého gl.) když nedarmo (bez peněz gl.) sě dává a béře, dar nenie (neslóve gl.); a svatokupci nedarmo berú; protož daru…neberú. A poňavadž neberú, ani darmo, ani nedarmo komu dáti mohú HusBludM 209a (~B, nedarmo…nedarmo…ne nadarmo ~K)non gratis…non gratis…neque non gratis; a svatokupci nedarmo berú, protož daru… neberú…,a poněvadž nemají, ani darmo, ani nedarmo komu dáti mohu HusSvatokup 135a, 135b non gratis…non gratis; neb koupil s milost zasloužením, nedarmo s vzal JakPost 110a
2. ne nadarmo, nikoli bezdůvodně, ne bez příčiny, odůvodněně: pakli zlé učiníš, boj sě, neboť nedarmo mečě nosí [sluha boží] BiblDrážď R 13,4 (~Lit, ~Pad, ne nadarmo ~Praž) non enim sine causa; nedarmot jest poostavil u příslovie pohan onen Sokrates TkadlA 11b; Nedarmot jest na poslední večeři na prsech spasitele našeho otpočíval [apoštol Jan] HusSvátA 548b neque frustra; spasitel milostivý nedarmo jest ztáhl ruky a dotekl malomocného HusPostH 21b; i nedarmoṫ se diábel hněvá pro tu svatú krev RokJanB 18b oprávněně, právem; Nedarmot jest buoh přikázal, aby se na každý den z zákonem božím obíral [král] RokPostB 184; a protož nedarmo od želení a od manželství nezvolného jméno mají manželé BechNeub 77a. — Srov. nezdarma
V některých dokladech lze číst ne darmo