dávno, jmenný tvar
neutr. adj. dávný,
v. t. — Jeho
akk. jest
adv. =
lange, seit langer Zeit: dawno diu
Prešp. 159; jakžto by juž dawno tu byl
PilD.; jižť sú tvú čstiú dawno vzplozeni
AlxBM 2, 43; neb se každý domnieval, že by ty děti daawno zhynuly
KřižB. 90b. — Odtud též
s-dávna, z-dávna: zz dawna sě jest k tomu bralo
PilA.; a
za-dávna: za dawna antiquitus
Ol. 1. Reg. 2, 78. Viz též
starodávno.