polsko, -a n.; k polský¹, pole
též pl. rovina, pláň, zvl. pokrytá poli (sr. „opolé“ 1): králóm…, ješto bydlé v horách a…ješto bydlé na pláni Cheneroth proti poledni na polſſczie ComestC 121a (Jos 11,2 in campestribus: v opolí BiblOl, v polích ~Praž), pod. t. 124a; v slovanském jazyku roveň polſko jest,…v latinském campi plani PulkLobk 4; universaque campestria Medaba (campestria polſka marg.) BiblGlos Jos 13,9 (v. podolé). – Sr. polišče 1, miesto polské (sub polský¹ 1)