obtočený adj.; k obtočiti
1. [o provaze] kde otočený, stočený, ovázaný: Jozefus praví šňóru…s obú bokú obvedenú a opět přěd prsy obtoczenu ComestC 77a (~K, ~S) revolutam. – Srov. obtočiti 1
2. čím [mrakem] obklopený: přes moře pusté a mračnem temným obtocžene ChelčPost 245b. – Srov. obtočiti 3
Zdroj: Staročeský slovník, [seš.] 1–26. Praha: Academia, 1968–2008.
obtočený adj. (o provaze) otočený, stočený, ovázaný; (čím)
obklopený (
v. též otočený)
Zdroj: Bělič, J. – Kamiš, A. – Kučera, K., Malý staročeský slovník. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1979.