pochýliti, -ľu, -lí pf. (ipf. pochylovati, -uju, -uje, sr. též chýliti)
1. čeho/koho ap. (kam) sklonit, nahnout dolů co/koho; čeho naklonit: jam vieter pochili, tam taký člověk sě schýlí AlxBM 233 (elipsa předm.); každý pochylyw hlavy BiblOl Jdt 15,2 (sklopivše hlavu ~Praž) inclinato capite; domu [Kristova]…ani diábelský vietr muož pochility MatHom 96; až do prachu sem pochylen AlexPovB 259b; kamž jím [Písmem] koli pochyle, všudy je v blátě zkálejí ChelčPost 189a (v obr.) ║ před nímž [Kristovým jménem] má každá moc pochylena býti HusVýklB 49a pokořena
2. co/koho k čemu, po kom ap. naklonit čemu/komu, získat pro co/koho: kamž koli pochce, pochyli je [srdce] BiblDrážď Pr 21,1 (v. nakloniti 4); křivdu ke zlému pochylyl [jsi] VítAlan 16b; svú chytrú zlostí člověka k hřiechóm pochylece OtcB 14b convertunt; pochylili sú srdce jich po Abimelechovi BiblOl Jdc 9,3 (nachýlili ~Praž, naklonili sú ~Pad) inclinaverunt; nepochyluy srdce mého v slova zlosti k vymlúvaní výmluv v hřéšiech HusSvátA 458b (Ps 140,4 non declines: v. pohnúti 4). – Sr. obrátiti II/1
Sr. nachýliti, pokloniti