pieha, -y f.
skvrna vytvořená v pokožce, piha n. chorobný útvar (lišej, skrofulóza aj.): pieha lentigo, svrabque prurigo KlarGlosA 1683 (De languoribus); piehi bielé LékVodň 271b; slza s révie shoní črvené piehi t. 280b; impetigo pieha MamUKA 24b; scrophule dicuntur macule in corpore humano, alio nomine dicuntur mende, vulgariter vocantur pyehy vel lyšějě Lék UK IX E 14,1b; maculam [církev bez] poškvrny vel piehy VýklKruml 303b (E 5,27: vrapy BiblOl, vrásky ~Pad); contra maculas seu perfusiones in balneo super faciem vel alibi de colerica natura, id est pyehy Lék KapPraž M 156,109b; lentigo pěnka, macula in facie, pieha SlovKlem 59a; lenticula olejnice aut pieha t. 59a. – Sr. poskvrna
Též jm. osob. m., (Janek Píha ArchČ 17,407, po 1494); sr. též jm. míst. Pěžici (t. 16,204, 1477)