poničěti, -ču, -čí pf.; k ničěti
nad kým položit se na koho (n. poležet na kom?), sr. „nadlehnúti“: ponyczal nad ním [chlapcem] BiblDrážď A 20,10 (v. nakloniti sě 1) incubuit; Helizeus…vstúpiv, i ponycżal nad dietětem a položil usta svá na usta jeho BiblOl 4 Rg 4,34 (v. nadlehnúti), pod. t. 4 Rg 4,35. – Sr. naléci 1, poniknúti 1